Smiechovkáčske pondelky nesú v sebe špeciálnu vlastnosť…nie je to programom, keďže ten sa obmieňa každý rok a ani ľuďmi, pretože tváre dobrovoľníkov neboli a nie sú počas 7 rokov trvania tábora stále rovnaké. Smiechovkáčske pondelky v sebe nesú obrovskú dávku OČAKÁVANIA a NÁDEJE. My organizátori dúfame, že sa veci budú diať podľa stanoveného plánu a v prípade výskytu akéhokoľvek problému bude Božia milosť s nami. Dobrovoľníci veria, že tábora sa zúčastnia detí, ktoré budú otvorené slovám, myšlienkam a nápadom, ktoré sa im budú snažiť počas týždňa priblížiť a organizátori budú schopní pripraviť také prostredie, ktoré im umožní vykonať túto prácu čo najlepšie. Deti pravdepodobne chcú prežiť týždeň plný zábavy s priateľmi a vedúcimi, ktorí ich budú schopní inšpirovať, motivovať a chápať. A v neposlednom rade i rodičia očakávajú, že okrem zaslúženého oddychu bude počas týždňa o ich ratolesti dobre postarané.

Práve kombinácia všetkých týchto očakávaní, prianí, nádejí a túžob vytvára tú zvláštnu pachuť pondelkového rána, ktoré sa i tento rok začalo svätou omšou v kostole svätej Trojice v Liptovskej Lúžnej a pokračovalo registráciou a organizačným otvorením tábora na fare. Nebeské kráľovstvo sme budovali vzájomným poznávaním sa v 6 skupinách pod vedením šikovných  vedúcich a pomocníkov a následne sme tieto niekedy novovzniknuté a niekedy staré kontakty upevnili aktivitami, ktoré si pre deti pripravili dobrovoľníci a hostia z domova, i zo sveta. Tradičná adrenalínová jazda na takmer 30 m dlhej šmýkačke, práca s drevom pri vypaľovaní erbov skupín, kreatívne dielne, športové vyžitie v súťažnom futbale, odreagovanie sa pri tanci, či uvažovanie o nebeskom kráľovstve počas diskusie boli toho dôkazom. My organizátori, dobrovoľníci, deti i rodičia sme sa už nevedeli dočkať toho, čo nás bude čakať zajtra...   

Ako by povedali naši bratři Česi, Smiechovo, to je pořádny nářez!!! Ak ste sa vy, vaše deti, alebo vaši známi niekedy zúčastnili tábora, nemusím vám vysvetľovať, že po každom dni sa cítite ako po hodinách bojov na fronte. Decká v sebe majú neskutočne veľa energie, ale aj na nich je občas vidno, že sme sa dostali na hranicu. A kam tým všetkým mierim? Táboru predchádzajú mesiace príprav, každý jeden deň sa dobrovoľníci stretávajú hodinu, či dve pred začatím oficiálneho programu, aby pripravili všetko, čo je potrebné a po jeho skončení zostávajú, aby sme sa dohodli na tom, čo nás čaká zajtra a keď sa rozídeme, doma každý vyrába, píše, kreslí ... jednoducho robí čokoľvek, čo je potrebné. Tento náročný režim sa samozrejme zdvojnásobí pri pobyte na Škutovkách, keď deti s nami zostávajú celý čas a my túžime po tom, aby bol tento čas strávený čo najlepšie. Nepredstaviteľná obeta, ochota a nadšenie za nulový finančný zisk... ďakujem všetkým J Vy viete komu!

            V stredu sme si dali budík na 5:30, aby sme ako správni kráľovskí poddaní stihli nanosiť vodu, drevo i pokydať hnoj. Okrem futbalu, prednášok a diskusií, či kreatívnych workshopov sme sa vďaka jednému dobrému záhoráckemu srdcu zabávali aj v zorbingových guliach a deň ešte ani zďaleka neskončil. Poobede na nás čakali pravé rytierske hry s kolbami, koňmi, krásnymi princeznami a odvážnymi rytierskymi srdcami. Hry otvoril sám Pán Kráľ a na počesť všetkých víťazov usporiadal večer kráľovský bál! To ste mali vidieť! Hudba, tanec, krásne róby a zábava až do zotmenia  a potom? Zaslúžený odpočinok! Ale nie na dlho. Hovorí sa, že kto sa bojí, nesmie ísť do lesa ... a my sme sa nebáli! V noci si všetci odvážlivci mohli prejsť skúškou odvahy v podobe nočnej hry, ktorá otestovala ich osobné maximá a potvrdila staré známe, sám ďaleko nezájdeš a ak chceš prekonať prekážky, spolu to dokážeme! 

Pre človeka, ktorý stojí pri organizácii tohto tábora od jeho začiatku bol rok 2017 obrovským povzbudením a požehnaním. Stretli sme sa s obrovskou ústretovosťou, pochopením a zdieľaným zápalom pre našu vec. Mnoho sponzorov a podporovateľov nás oslovilo z vlastnej iniciatívy, mnoho rodičov a kamarátov nám vyjadrilo podporu, mnoho zložiek našej obce, bolo ochotných pomôcť a odpustiť nám organizačné nedostatky, ktoré sa napriek veľkej snahe  nepochybne vyskytli. Je to veľké dielo... nie pre našu slávu, nie pre obdiv ostatných, ale pre schopnosť zjednotiť sa pre dobrú vec. Ceníme si to!

Po náročnej strede sme sa všetci potrebovali vyspať a tak sme si konečne dopriali neskorší budíček. Potom nás čakala cesta okolo sveta za 180 minút. Ochotní dobrovoľníci a hostia predstavili niekedy svoje vedomosti, niekedy skúsenosti o jednotlivých kontinentoch a deti na oplátku prekvapili obrovskou kultúrnou i geografickou znalosťou, čiže diskusia to bola podnetná pre jednu, i druhú stranu. Svätá omša v krásnej prírode nás všetkých naplnila radosťou, lebo Nebeské kráľovstvo je v každom jednom z nás! A potom už hurá domov, na dobrodružnom obecnom autobuse :D  

Ak boli táborové pondelky plné očakávania a nádeje, potom piatky nesú v sebe obrovskú dávku NOSTALGIE. Týždeň to nebol ľahký, vyskytli sa problémy, strety, únava ... a v takých situáciách si miestami človek kladie otázku, či to všetko stojí za to?! Či by sme mali pokračovať a ak áno, tak ako? Odpoveď na takéto otázky prichádza práve v piatok. Decká  pomáhali, správali sa k sebe s rešpektom a úctou, dobrovoľníci napriek obrovskej únave pracovali a snažili sa dať zo seba maximum a potom? Večerná omša za účasti detí rodičov dobrovoľníkov všetkých premieňala slzy na smiech. Nefungoval dataprojektor, mnoho vecí sa riešilo za pochodu, ale malo to zmysel... všetko to zrazu malo zmysel! Pred obecným úradom nám chalani z najstaršej skupinky hovorili o tom, že by chceli budúci rok pomáhať ako dobrovoľníci, rodičia sa smiali na všetkých tých hlúpostiach, čo sme my, alebo decká za ten týždeň povymýšľali, ľudia sa medzi sebou rozprávali o dobrých veciach, ktoré sa udiali a ak toto nie je Božie kráľovstvo, čo potom? 

Dievčatá a chlapci z organizačného <3