Deň piaty

Štvrtok večer. Čas, na ktorý sme sa tešili asi najviac z celého týždňa. Táborová noc v škôlke. Po náročnom dni v Ráztokách nás čakal spoločný oddych. Začali sme spoločnou večerou, ktorá všetkým veľmi chutila. A potom to prišlo. Každý si chcel obsadiť to najlepšie miesto na spanie. Bolo to veľmi náročné, ale napokon sme mali všetci svoj kúsok zeme na spanie. Chvíľu to síce trvalo, ale po nejakom čase (pomerne dosť dlhá doba), sme všetci zaspali.

Prišla však tá hodina, prišiel ten čas. 3:00 BUDÍČEK!!!!!!!! A aký to bol budíček. Poobúvali sme sa a vyšli sme pred škôlku. Dievčatá si pre nás pripravili skutočne originálne prekvapenie. Presne o TRETEJ sme vypustili TRI balóny šťastia, pretože toto bol TRETÍ ročník Smiechova. Všetci sme spolu s balónmi poslali do neba svoje želanie. Nakoniec sme sa pomodlili a vrátili sme sa dovnútra. Nie všetkým sa podarilo opäť zaspať, ale tí, ktorí opäť zaspali, sa dočkali ďalšieho budíčka. Ráno sme sa poumývali, poprezliekali, pobalili a vybrali sme sa na raňajky. Tie nám pripravila „modrá“ skupinka.

Po raňajkách sme sa presunuli na faru a tam sme počkali na deti, ktoré s nami nespali. Keď sme boli opäť kompletní zase sme sa rozdelili. Tretia a štvrtá skupina mali dnes workshop s pánom kaplánom. I keď to bolo náročné s pomocou sa nám všetkým podarilo čosi stvoriť. A že to bolo čosi! Vyrobili sme si skutočne krásne svietniky. Inak sme si dnes užili deň plný zábavy a hier. Po výbornom obedíku sme sa znova rozdelili do skupiniek a užili sme si prednášky von i vo vnútri. Boli zábavné i poučné.

I keď sme celý týždeň usilovne trénovali spev, našli sa veci, čo potrebovali kus doladiť. A tak sme sa prespievali až k vyhodnoteniu. Celý týždeň sme usilovne zbierali stopy. Za aktivitu, za úsmevy, za poriadok, za správanie, za ... . Po spočítaní všetkých stôp, ktoré sme si zaslúžili sa ukázalo takéto poradie: Na treťom mieste sa so zhodným počtom 218 stôp umiestnila štvrtá „modrá“ skupina a druhá „zelená“ skupina. Za toto krásne brondzové umiestnenie dostali brondzové medaily. Na druhom mieste sa s počtom 239 stôp umiestnila tretia „červená“ skupina. Samozrejme neodišli bez medailí. A tram-ta-ta-tááá na prvom mieste skončili naše slniečka. Prvá „žltá“ skupinka získala 240 stôp a všetci získali krásne zlaté medaily. Po vyhodnotení a prvom ďakovaní, tlieskaní a posledných hrách sme sa všetci pekne spolu presunuli do kostola na záverečnú svätú omšu. Spoločne sa poďakovať Pánu Bohu za uplynulý krásny týždeň. Pán kaplán nám v kázni pripomenul hlavnú myšlienku tábora. Našu CESTU. S obetnými darmi sme priniesli k oltáru okrem iného aj kroniku Smiechova a  naše menovky. Po svätej omši si každý vyzdvihol svoju pamätnú fotografiu. My všetci, ale i naši rodičia si mohli pozrieť kroniku, prípadne do nej niečo dopísať.

A potom to prišlo. Posledný príhovor, posledné ďakovanie a posledná spoločná foto. Potom si už len každý pozbieral všetky svoje veci a posledný krát sme sa rozišli zo SMIECHOVA 2013.

Čo povedať (napísať) na záver tak náročného, dlhého a zároveň príliš krátkeho, veselého, smiešneho a zábavného, zaujímavého i poučného týždňa plného hier a nových vedomostí? Už len ĎAKJEME!!!